Diskuse - Hypochondria?

Ahoj Ivanka!Keď som čítala o Tvojich problémoch,tak trochu som čítala o sebe z pred rokoch.Je to už veľa rokov dozadu,čo som bola v podobnom položení.Vtedy som si myslela,že sa mi zrútil celý svet a nikdy sa nepostavím na nohy.Bola som tak psychicky na dne,ako nikdy v živote.Začalo sa to tým,že som musela ísť na interupciu.Zobralo ma to tak,že som sa skoro zosypala.A čo ma dorazilo,že moj manžel ma absolutne nepodporil.Ešte som sa nevylízala z jedného a padla som do toho znova a ešte horšie.To už sa moje zdravotné problémi totálne zhoršili.Čo bolo najhoršie,že aj lekárka ma v tom nechala.A ja som mala za sebou 2 malé deti.Najlepším psychologom bola pre mna moja krstná mama.Lenže to nestačilo nato,aby sa to vyriešilo.Nakoniec som sa z toho viac-menej dostala sama.Jedného dňa som si povedala,dosť!A musím zo sebou niečo urobiť.Sama seba som sa začala uisťovať,že to nieje až také zlé a že to bude v poriadku.A toto som si hovorila denno denne,doslova ráno,na obed a večer.Lepšie povedané,za každým,keď mi ostalo ťažko.A ver či nie,po nejakej dobe,sa to začalo zlepšovať.Občas aj teraz sa mi stane,že ostanem trocha nervozna a rozbolí ma brucho.Ale si poviem,že to nič nieje,musím to zvládnuť a veľmi mi to pomože.Možno tomu nebudeš veriť,ale naozaj som sa z toho dostala.Darmo sa nehovorí,že psychika je veľmi zlým pánom.Ale aj dobrým.Ja som si dokonca povedala,že druhí sú na tom ešte horšie a zvládajú to,tak prečo by som to namala ja zvládnuť.Držím všetky palce,aby si to aj Ty tak zvládla.

Ahojte,tak jsem myslela,že je lip...šla jsem ven s pejskem..a do schodů se zadychávám,zrychly se mi tep,potim se a z té vycházky jsem uplně vyřízená,myslela jsem ,že usnu za pochodu,ono je to někdy k smichu,ale mě nebylo co já s ty procházky mám...ja vim jsou na tom lidi ještě hůř...ale přesto,to se řekne tak běž do lesa ,běž se projit...když pak člověk přijde umořenej,asi nemáte někdo recept co s tim:) musíme dál trénovat,mějte se hezky a líp než já .

Aho Ivanka!Smiem sa spýtať,odkiaľ si?

Ahoj Monika,som z Nitry a Ty?Myslím,ak si dobre pamätám,písala si aj do sekcie Panikářky3,však?Ak nie,pozri sa tam,aj mňa tam baby pozvali do diskusie,sú tam tiež(ako všade tu)veľmi milí a ohromne pomáhajúci ľudia s veľkým srdcom pre každého,všetko dobré,Ivana

Ahoj Ivanka.Ja som z Bratislavy.A som zdravotná sestra.Mám dost skúseností.Viem dost dobre si z mnohíma vecami poradit.Videla som na Panikářky3,že si tam.Keď budem mať trocha viac času,tak si zase prečítam všetky príspevky.Mňa zaujímajú pocity ľudí a keď viem,tak poradím.A aj z vlastných skúseností.

Prečítala som si Ivankine potiaže - tie strašné pocity zúfalstva, pálenia kože, beznádeje a dpresií stále ten istý kolotoč - skrátka som to všetiko prežila, trvalo to roky, neskoro som vyhľadala lekársku pomoc, bola som dvakrát na liečení, stále sa to vracalo. Nakoniec som so po liekoch- antidepresívach vzchopila, urobilasom si školu, pracujem - trápia ma momentýlne extrasystoly - nepravidelná činnosť srdca. Takže Ivanka držím palce. Určite to u Teba tiež skončí. Ver, že nie si sama.

Ďakujem Ti milá Leonka,že si mi napísala,môžeš mi prosím napísať aké lieky si užívala alebo aké užívaš?Aj mňa trápia extrasystoly,mám tachykardiu ale nebojím sa toho,že zomriem,ja sa proste sledujem neustále,dospelo to až tam,že som sa práve vrátila z nemocnice,nechala som si robiť laparoskopiu brušných orgánov a odstránenie slepého čreva,včera ma prepustili domov.Mám hrozné nafukovanie a prelievanie v črevách.To pálenie pokožky som mala po antideptresívach!A nikto mi to neveril,musela som ich vysadiť,zalieva ma teplo a nie som v klimaxe,to sa teraz vylúčilo pri vyšetreniach,mám normálne pracujúce vaječníky,takže potenie a návaly tepla neviem z čoho môžu byť ale bojím sa,že z nejakého endokrinného tumoru.Ak by si napísala viac,potešila by si ma.Nebodaj si tiež zdrav.sestra?Ďakujem Ti veľmi úprimne,Ivana

Milá Ivanka, prečítala som si Tvoj odkaz. Nie som zdravotná sestra. Chcem Ti povedať, že to pálenie pokožky a pocit zúfalstva mi prestali až keď mi zabrali antidepresíva. Myslím, že vtedy som užívala Remeron, od ktorých som aj trochu pribrala. Teraz mám iné lieky, veľmi dobre mi zabral Zoloft, potom mi lekárka tento zamenila za Serlift. Je to to isté, iba iný výrobca. Užívam ich už asi tri roky, teraz už iba malú dávku - polovičku každý druhý deň a postupne mi ich chce vysadiť. Mám z toho trochu obavy - taký blbý pocit. Tie extrasystoly som mala minulý rok na jesen a teraz znovu. Už týždeň užívam Concor Cor a utíšilo sa to. Chvalabohu.
Dúfam, že Tebe sa už polepšilo. Držím Ti palce, aby si v sebe našla silu odpútať sa od všetkých potiaží a aby sa Ti darilo. Ja som tých psychických problémov mala už toľko, že radšej už na to ani nemyslím. Myslím, že prežívaš niečo také,ako v minulosti jal. Tak sa drž! Ahoj

Leonka,ďakujem Ti,že si napísala a veľmi Ti želám,aby so čoskoro mohla fungovať naplno a bez liekov.Ja som tiež užívala Remeron ale čo bolo zvláštne,ppopri jeho užívaní sa mi zvýraznili úzkosti a ku koncu šiesteho týždňa jeho užívania ma začala páliť pokožka a začalo sa mi sťahovať hrdlo.Teda nie pred nasadením lieku ale až v priebehu jeho užívania.Tak bol vymanený za Cipralex,ktorý som po dvoch týždňoch musela vysadiť.lebo všetko sa o 100% zhoršilo.Si láskavá,že si mi venovala svoj čas.Ďakujem,prajem Ti veľa šťastia do duše.Ivana

Milá Ivanko, četla jsem si tady o Tvých potížích. Jsem lékařka - internista, takže o karcinoidu, ale i psychosomatických obtížích nebo panických atakách něco vím. Bohužel, podobnými obtížemi trpí spousta lidí, hlavně mladších žen .. nevím, proč tomu tak je. I má nejlepší kamarádka, bohužel. Je mi vás všech moc líto. Z toho, copíšeš, si myslím, že se téměř jistě jedná o potíže psychického původu, hlavně když začal yv souvislosti s psychickou záteží, jak píšeš. Je to bludný kruh úzkostí a panických stavů ... pomoci Ti určitě může nejlépe dobrý psychiatr, ale i psycholog. Zkus si zjistit, jestli někde u vás není psychosomatická poradna, tam bývají lékaři a psychologové, kteří se pacientům velmi věnují, naslouchají a dokážou pomoci. I třeba nácvikem relaxace. Nepíšeš, jestli máš oporu v partnerovi a dalších blízkých, doufám, že ano. Hodně sil a brzkou úlevu ze strdce přeji Tobě i všem podobně postiženým ...

Ďakujem Ti z úprimného srdca Ivanka,vážim si veľmi, že si mi napísala.Ja mám vyštudovanú zdravotnícku stred.školu a nedávno Mgr.ošetrovateľstvo,píšem to preto,že som možno "potrafená"aj v súvislosti s týmto povolaním,mám prístup k informáciám a denne sa prakticky(tak ako Ty)stretávam s utrpením,bolesťou,nešťastím a veľmi i toto zle znášam.A tie nešťastné informácie nasávam z odbor.literatúry a mám jasné povahové sklony vidieť všetko veľmi pesimisticky.Ako internistka vieš veľmi dobre o čom píšeš a ja si budem v časoch mojich kríz často čítať Tvoju odpoveď.Mám ale jednu smolu navyše.Pracujem na psychiatrii a to je pre mňa takmer neriešiteľná situácia,pretože našich lekárov aj psychologov poznám i z tej opačnej strany a ťažko by som dokázala nadviazať s nimi terapeutický vzťah.A tým absolútne nemám pochybnosti o ich práci ale nejde to otvoriť sa pred ľuďmi,s ktorými mám pracovné vzťahy.A taktiež u mňa prevláda neustále pocit,že všetko čo prežívam je dôsledok nejakého(už som písala akého)organického ochorenia a tak sledujem dokola teles.pocity,ktoré mi ťažko vôbec niekto vyvráti.Je to hrozný bludný kruh.V partnerovi mám oporu v určitých medziach.Bol informovaný o tom,že som nateraz zdravá a cítim,že už nemôžem s touto témou ďalej obťažovať.Cítim to z neho.A najhoršie je,že ma doposiaľ každý,kto ma poznal považuje za silnú osobnosť a nechápu,čo sa to so mnou stalo.Vždy som bola takým ťahačom v rodine i širšom príbuzenstve a mám výčitky že už zďaleka tak nefungujem.Toto nie som ja.Ivanka,cením si veľmi Tvojho času,ktorí si mi venovala a prajem Ti zo srdca všetko dobré.Ďakujem, Ivana

Ivanko, musím říst, že mám docela problém, co na tohle odpovědět. To, že jsi sama zdravotník, vzdělaný a navíc pracuješ napsychiatrii, Tvou situaci bezpochyby komplikuje. A neuvažovala jsi třeba o tom, že bys pracovala jinde ... jenže kde, že? Sestry to mají náročné všude ...snad v ambulancích to bývá přece jen klidnější....
Hlavně si nic nevyčítej.... nikdy nemáme nevyčerpatelné zásoby energie. Dlouho jsi tahala za provaz, teď ať to zase dělají jiní. Než se dáš do kupy. Moc Ti to přeji, hodně klidu a sil ... Ivana

Nesmierne si vážim Ivanka,že sa mi opäť napísala a že napriek svojmu veľmi zodpovednému a náročnému povolaniu si ochotná radiť neznámym ľuďom i cez net,to mi dáva tušiť,že si veľmi vľúdny,empatický človek a ja Ti za to veľmi úprimne ďakujem.Tvoji pacienti sú určite sťastní ľudia ak na svojej ceste za zdravím stretnú človeka ako si Ty. Pomohla si mi Ivanka! Záujmom,ochotou pomôcť,reakciou na moje trápenie. A najmä- nápadom s tou ambulanciou.Ja mám voči nemocnici ešte záväzok na dva roky,lebo mi umožnili VŠ štúdium v rámci plateného voľna,takže som o odchode nemohla ani uvažovať ale idem hladať ambulanciu.Ďakujem,z úprimného srdca,s úctou Ivana

Ja mám svokru s týmto problémom

S akým Pamir? Má hypochondrickú poruchu?Iv.